História
"Hrdý Albion" - toto slovné spojenie sa vo futbalových lexikón zabývalo s istotou tvrdého y vo vymenovaných slovách . Napriek tomu je často, a najmä v poslednom čase, vyslovované trochu ironickým tónom hlasu.Problém totiž tkvie v tom, že Angličania naozaj príliš nemajú na čo byť hrdí.
Ak sa skrátka skôr v rovine "silná liga - slabá reprezentácia" hovorilo o Španielsku, dnes toto žezlo neomylne drží v rukách centrum Commonwealthu. Pritom Ostrovania popravde neoslňovalo ani v minulom storočí.
Na svojom prvom MS v Brazílii roku 1950 Albion totálne pohorel a pakoval sa domov už po troch zápasoch. Za štyri roky už Angličania aspoň nakukli do vyraďovacích bojov, kde sa ale príliš neohriali a hneď vo štvrťfinále je jasne vyradila Uruguaj.V rovnakom duchu sa potom vyslancami Kráľovnej Alžbety prezentovali aj na ďalších dvoch šampionátoch - vo Švédsku dohrali okamžite po skupinovej fáze, v Čile potom pre zmenu len dorovnali svoje doterajšie maximum.
Celé mizériu teda malo skoncovať leto 1966 a spravidla nedobytné domáce prostredie, kde Angličania všetku svetovú smotánku napriste uvítali…
Prvá prehra s nebritským celkom na vlastnom ihrisku - 21. septembra 1949. prvý takýto neúspech priamo na Wembley, londýnskom svätostánku - ešte o štyri roky neskôr.Viac ako osemdesiat rokov ubehlo od sformovania anglickej reprezentácie, než sa niekomu z pevniny, konkrétne Maďarsku, konečne podarilo vylúpiť slávnej Wembley. Niet teda divu, že akonáhle tú Angličania mali zohrať svoje doteraz najdôležitejšie reprezent ačné zápolení, nepochybili.
Akoby náhodou práve v Londýne domácej nároďák zohral v rámci majstrovstiev sveta 1966 každej z vyraďovacích stretnutí - poradil si s Argentínou, nepustil ďalej Eusébiovo Portugalsko a nezaváhal ani vo finále.Hoci Nemci Angličanmi donútili hrať nadčas; a hoci domáci museli rozhodnúť až dlho diskutovaným gólom nególem Geoffa Hurst.
Dalo sa čakať, že tento triumf budú Ostrovania len ťažko napodobňovať. Ale že sa mu v najbližších 40 rokoch ani nepriblíži, to asi predsa tušil len málokto. Teda nepriblíži…semifinále na majstrovstvách sveta 1990, a ďalej ešte dve "európska", by sa možno s privretím oboch očí dala vziať, ale rovnako. Absencia ďalšieho finále jednoducho smrdí - Kór keď sa Angličania na úplnom vrchole turnaja nepodieľali ani na ďalšom svojom domácom podniku, majstrovstvá Európy 1996.Vtedy je v semifinále prvýkrát drsne zradili pokutové kopy.
Ďal� �ím klasickým tŕňom v päte sú potom ostrovanom štvrťfinále, ktorých od zlata z roku 1966 na veľkých akciách nezvládli hneď päť. Práve druhý vyraďovacej duel sa stal Albionu osudným ako roku 2006 v Nemecku, tak ešte o niečo skôr v Japonsku a Ázii; medzi zástupcami starého kontinentu im potom zase štvrťfinále podľa vlastných predstáv nevyšlo v Portugalsku.
zpropadený prvý dekádu nového tisícročia neskôr Angličania zasa zavŕšili po svojom: na predminulej Euro radšej nepostúpili a v Južnej Afrike padli rukami ambicióznych Nemcov ihneď po uzavretí skupinovej fázy.To isté sa opakovalo aj pred dvoma rokmi na ME, keď Albion - koľkýkrát už - nezvládol penaltový rozstrel s Talianmi.
Kvalifikácia
Posledné dva kvalifikačné cykly Angličanom vyšli. Kým s ohľadom na turnaja v rokoch 2006, 2008 a 2010 sa mu to nikdy nepodarilo, v nasledujúcich dvouletkách Albion vždy zvládol vydržať nepremožite ľný. Uhral síce hneď sedem remíz, z toho štyri (prvýkrát pod Hodgson) cestou do Brazílie, ale stále. Neporaziteľnosť je predsa stále neporaziteľnosť.
Navyše dohromady v 18 kvalifikačných dueloch Ostrovania inkasovali iba deväťkrát, čo je tiež solídny vizitka.A to čerství protivníci Albionu - konkrétne najmä Poliaci, Ukrajinci alebo Čiernohorci - rozhodne nie sú žiadnymi nazdárky. Aj preto zrejme nakoniec Anglicka musela hrať o letenky až do posledného kola, aby pred Ukrajinou finišovala s náskokom jedného jediného bodu.
Na koho sa zamerať: Wayne Rooney (Manchester United)
Ubehlo presne desať rokov od chvíle, keď Wayne Rooney prvýkrát a naposledy robil hrdé Anglicku na veľkej akcii radosť.Vtedy ešte talent Evertonu vtrhol na medzinárodnú scénu s ozajstnou vervou: skrze prvý z dvoch gólov do siete Švajčiarska sa stal (na štyri dni) najmladším strelcom v dejinách európskych šampionátov as výslednú vizitkou štyroch gólov v rovnakom počte zápasov sa v pouhých 18 rokoch vtesnal do oficiálneho all-star tímu turnaja.
Strih, jún 2014 - a 28letému "Wazza" je anglickou verejnosťou dávaná viacmenej posledná šanca na odmietnutie nálepky veľkolepého sklamanie pyšného národa.Ba čo horšie: obálka štvrtkového vydania Daily Mirror si dokonca vo všetkej vážnosti pohrávala s myšlienkou, že by najlepší anglický strelec v kvalifikácii (7) - a čoskoro iste aj všetkých čias (na Charltona stráca 11 gólov) - vlastne ani nemusel štartovať v úvodnom zápase . Albion by sa vraj bez neho v pohode zaobišiel.
Až sem, na zdanlivé dno, to teda Wayne Rooney postupne dopracoval. Ale povedzme si na rovinu…nie snáď že by to celé bolo čisto jeho dielo.Okrem prehnane náročného ostrovanského publika Rooneyho koncom sezón obyčajne terorizujú tiež zdravotné problémy.
Zranenie si pihovatý útočník privodil vlastn e už vo štvrťfinále Eura 2004, kde nakoniec Anglicko vypadla na penalty; predovšetkým potom ale kvôli rôznym neduhom prakticky vôbec neabsolvoval prípravu na predošlé dve majstrovstvá sveta. A predvlaňajšej Euro? To mu pre istotu skomplikoval dvojzápasový dištanc (za ktorý si už ale sám mohol, samo sebou).
Tentoraz je Rooney v poriadku a nevláčí si so sebou žiadny trest; s o to väčšou porciou očakávania - respektíve apatia, záleží na skupine ľudí - sa však musí vysporiadať.Predsa len Keď mu čoby teenager vsietil na jednom turnaji štyri góly, na zvyšných troch šampionátoch sa ako papierovo zrelší a (taky prakticky) komplexnejšie futbalista radoval všehovšudy raz. Dokopy.
To najlepšie si teda rodák od rieky Mersey v posledných rokoch tradične schovával pre klubovú scénu - obe najplodnejšie sezóny v Manchestri predznamenali nemastná neslaná vystúpenie na ME 2012, respektíve MS 2010.Práve s ohľadom na t oto "pravidlo" by však teraz bolo naporúdzi očakávať zmenu: Rooney si do Brazílie jede spravit chuť po mizernom ročníka United, a akokoľvek si v reprezentácii ďalej akosi hľadá explicitné úlohu na ihrisku (proti Ekvádoru dokonca nastúpil na ľavom krídle), nič ďalšie mu už v predanie mimoriadneho potenciálu na papieri nebráni.
Má najlepšie vek, je kompletne zdravý, obklopovať ho majú napospol samí mladí, technicky skôr vyspelí chlapci…a potom je tu samozrejme tá symbolická desiatka, ktorú "Wazza" zrovna nosí na drese.
Tréner: Roy Hodgson
"Keby som stále bol s vašimi chlapcov, viedli by sme si lepšie, " poznamenal Fabio Capello po štvrťfinálovom exitu Angličanov na predminulom Eure. Bol to práve on, kto Albion na šampionát dostal; potom ale vo februári 2012 vo svetle "kauzy Terry" sám rezignoval. Pozorne sledovaný kormidla sa zakrátko ujal Roy Hodgson - a ako sa zrejme čakalo, doteraz to n ikdy nemal ľahké…
Potvrdilo sa to hneď pri Hodgsonově nástupe do funkcie, kedy sa bulvárny denník The Sun okamžite jal zosmiešňovať jeho ráčkování .A averzia voči údajne zpátečnickému veteránovi, ktorý stále lipnú na relatívne jednoduchom princípe "štyroch navzájom prepojených dvojíc" v rozostavení 4-4-2, postupom času slabla len veľmi pomaly.
Tesne pred turnajom, a po predstavení zvyčajne problematické nominácie, sa však tá nevraživosť - akosi paradoxne - prejavuje snáď najmenej intenzívne za celé tie dva roky. Hodgson do Brazílie berie mladícku dravosťou osviežený mančaft, čo fanúšikom v rámci možností imponuje.
Roy Hodgson je známy svetobežník, ktorý sa v zahraničí teší nepomerne väčšiemu renomé ako doma.A ak na Eure mohol v konfrontácii so Švédskom využiť svoje bohaté skúsenosti so severskou kopanou (viedol fínsku reprezentáciu a spolu s Bobom Houghton úplne transformoval švé dsku klubovú scénu), tentoraz by sa Albionu mohli hodiť jeho reminiscencie na anabáza v Interi či Udinese (a na ono štvrťfinále ME 2012, ehm).
Milánsky celok dnes už 66-ročný manažér viedol medzi rokmi 1995-97, aby s ním dosiahol akurát na neúspešné finále Pohára UEFA úplným záverom svojho tamojšieho angažmán.Ten istý kúsok o 13 rokov neskôr zopakoval ešte s podceňovaným Fulhamom, a tak jeho posledný spomienkou na sladký triumf zostáva zaprášený ligový titul s dánskou Kodaňou zo sezóny 2000/01.
Tak trochu "typicky anglická" vizitka, čo hovoríte?
Prednosti
Pred ME 2012 sa Gary Cahill na poslednú chvíľu nešťastne zranil a Roy Hodgson tak musel siahnuť k zmene na veľmi chúlostivom mieste.Tentoraz sa snáď rovnaká situácia opakovať nebude a Albion sa bude môcť spoľahnúť na tandem Jagielka-Cahill, ktorý v kvalifikácii pripustil iba štyri inkasovaného gólu.
S Leightonom Bainesem p ermanentne na pľaci navyše oba stopéri môžu významne hroziť zo standardek - obaja sa takto koniec koncov trafili v príprave proti Peru. Ďalšie mocnou zbraňou ostrovanov by potom mohol byť Daniel Sturridge a jeho schopnosť strieľať góly takpovediac "z ničoho".
Slabiny
Anglicko vezie do Brazílie nezvyčajne mladý a neskúsený mančaft . Iba šesť nominovaných skôr okúsilo atmosféru svetového šampionátu, a to ešte napríklad Frank Lampard veľmi pravdepodobne začne na lavičke.Táto slabina sa nakoniec celkom pokojne môže premeniť na výhodu, pretože Albion novú krv skutočne potreboval ako soľ, ale aj potom možno menovať ďalšie potenciálne kamene úrazu.Medzi ne patrí stále rovnako problematicky obsadený post pravého beka (Johnsonom) alebo pokračujúce absencia naozaj hrotového útočníka-zakončovateľ a klasického štítového záložníka.
Predpokladaná zostava : Hart - Johnson (Milner), Cahil l , Jagielka, Baines - Henderson, Gerrard - Lallana, Rooney, Welbeck - Sturridge
Prípravné zápasy < / div> od nálepky automatických favoritov, ktorí vzápätí nie sú schopní naplniť vysoké očakávania, to Anglicko postupom času dopracovala k presne opačnému ciachy reprezentácie, od ktorej sa už radšej nič moc nečaká.S čím sa jediný reprezentant britskej kopané vytasí tentoraz?
História
"Hrdý Albion" - toto slovné spojenie sa vo futbalových lexikón zabývalo s istotou tvrdého y vo vymenovaných slovách . Napriek tomu je často, a najmä v poslednom čase, vyslovované trochu ironickým tónom hlasu. Problém totiž tkvie v tom, že Angličania naozaj príliš nemajú na čo byť hrdí.
Ak sa skrátka skôr v rovine "silná liga - slabá reprezentácia" hovorilo o Španielsku, dnes toto žezlo neomylne drží v rukách centrum Commonwealthu.Pritom Ostr ovania popravde neoslňovalo ani v minulom storočí.
Na svojom prvom MS v Brazílii roku 1950 Albion totálne pohorel a pakoval sa domov už po troch zápasoch. Za štyri roky už Angličania aspoň nakukli do vyraďovacích bojov, kde sa ale príliš neohriali a hneď vo štvrťfinále je jasne vyradila Uruguaj.V rovnakom duchu sa potom vyslancami Kráľovnej Alžbety prezentovali aj na ďalších dvoch šampionátoch - vo Švédsku dohrali okamžite po skupinovej fáze, v Čile potom pre zmenu len dorovnali svoje doterajšie maximum.
Celé mizériu teda malo skoncovať leto 1966 a spravidla nedobytné domáce prostredie, kde Angličania všetku svetovú smotánku napriste uvítali…
Prvá prehra s nebritským celkom na vlastnom ihrisku - 21. septembra 1949. prvý takýto neúspech priamo na Wembley, londýnskom svätostánku - ešte o štyri roky neskôr.Viac ako osemdesiat rokov ubehlo od sformovania anglickej reprezentácie, než sa niekomu z pevniny, kon krétne Maďarsku, konečne podarilo vylúpiť slávnej Wembley. Niet teda divu, že akonáhle tú Angličania mali zohrať svoje doteraz najdôležitejšie reprezentačné zápolení, nepochybili.
Akoby náhodou práve v Londýne domácej nároďák zohral v rámci majstrovstiev sveta 1966 každej z vyraďovacích stretnutí - poradil si s Argentínou, nepustil ďalej Eusébiovo Portugalsko a nezaváhal ani vo finále.Hoci Nemci Angličanmi donútili hrať nadčas; a hoci domáci museli rozhodnúť až dlho diskutovaným gólom nególem Geoffa Hurst.
Dalo sa čakať, že tento triumf budú Ostrovania len ťažko napodobňovať. Ale že sa mu v najbližších 40 rokoch ani nepriblíži, to asi predsa tušil len málokto. Teda nepriblíži…semifinále na majstrovstvách sveta 1990, a ďalej ešte dve "európska", by sa možno s privretím oboch očí dala vziať, ale rovnako. Absencia ďalšieho finále jednoducho smrdí - Kór keď sa Angličania na úplnom vrcho le turnaja nepodieľali ani na ďalšom svojom domácom podniku, majstrovstvá Európy 1996.Vtedy je v semifinále prvýkrát drsne zradili pokutové kopy.
Ďalším klasickým tŕňom v päte sú potom ostrovanom štvrťfinále, ktorých od zlata z roku 1966 na veľkých akciách nezvládli hneď päť. Práve druhý vyraďovacej duel sa stal Albionu osudným ako roku 2006 v Nemecku, tak ešte o niečo skôr v Japonsku a Ázii; medzi zástupcami starého kontinentu im potom zase štvrťfinále podľa vlastných predstáv nevyšlo v Portugalsku.
zpropadený prvý dekádu nového tisícročia neskôr Angličania zasa zavŕšili po svojom: na predminulej Euro radšej nepostúpili a v Južnej Afrike padli rukami ambicióznych Nemcov ihneď po uzavretí skupinovej fázy.To isté sa opakovalo aj pred dvoma rokmi na ME, keď Albion - koľkýkrát už - nezvládol penaltový rozstrel s Talianmi.
Kvalifikácia
Posledné dva kvalifikačné cykly Angličan om vyšli. Kým s ohľadom na turnaja v rokoch 2006, 2008 a 2010 sa mu to nikdy nepodarilo, v nasledujúcich dvouletkách Albion vždy zvládol vydržať nepremožiteľný. Uhral síce hneď sedem remíz, z toho štyri (prvýkrát pod Hodgson) cestou do Brazílie, ale stále. Neporaziteľnosť je predsa stále neporaziteľnosť.
Navyše dohromady v 18 kvalifikačných dueloch Ostrovania inkasovali iba deväťkrát, čo je tiež solídny vizitka.A to čerství protivníci Albionu - konkrétne najmä Poliaci, Ukrajinci alebo Čiernohorci - rozhodne nie sú žiadnymi nazdárky. Aj preto zrejme nakoniec Anglicka musela hrať o letenky až do posledného kola, aby pred Ukrajinou finišovala s náskokom jedného jediného bodu.
Na koho sa zamerať: Wayne Rooney (Manchester United)
Ubehlo presne desať rokov od chvíle, keď Wayne Rooney prvýkrát a naposledy robil hrdé Anglicku na veľkej akcii radosť.Vtedy ešte talent Evertonu vtrhol na medzinár odnú scénu s ozajstnou vervou: skrze prvý z dvoch gólov do siete Švajčiarska sa stal (na štyri dni) najmladším strelcom v dejinách európskych šampionátov as výslednú vizitkou štyroch gólov v rovnakom počte zápasov sa v pouhých 18 rokoch vtesnal do oficiálneho all-star tímu turnaja.
Strih, jún 2014 - a 28letému "Wazza" je anglickou verejnosťou dávaná viacmenej posledná šanca na odmietnutie nálepky veľkolepého sklamanie pyšného národa.Ba čo horšie: obálka štvrtkového vydania Daily Mirror si dokonca vo všetkej vážnosti pohrávala s myšlienkou, že by najlepší anglický strelec v kvalifikácii (7) - a čoskoro iste aj všetkých čias (na Charltona stráca 11 gólov) - vlastne ani nemusel štartovať v úvodnom zápase . Albion by sa vraj bez neho v pohode zaobišiel.
Až sem, na zdanlivé dno, to teda Wayne Rooney postupne dopracoval. Ale povedzme si na rovinu…nie snáď že by to celé bolo čisto jeho dielo.Okrem prehn ane náročného ostrovanského publika Rooneyho koncom sezón obyčajne terorizujú tiež zdravotné problémy.
Zranenie si pihovatý útočník privodil vlastne už vo štvrťfinále Eura 2004, kde nakoniec Anglicko vypadla na penalty; predovšetkým potom ale kvôli rôznym neduhom prakticky vôbec neabsolvoval prípravu na predošlé dve majstrovstvá sveta. A predvlaňajšej Euro? To mu pre istotu skomplikoval dvojzápasový dištanc (za ktorý si už ale sám mohol, samo sebou).
Tentoraz je Rooney v poriadku a nevláčí si so sebou žiadny trest; s o to väčšou porciou očakávania - respektíve apatia, záleží na skupine ľudí - sa však musí vysporiadať.Predsa len Keď mu čoby teenager vsietil na jednom turnaji štyri góly, na zvyšných troch šampionátoch sa ako papierovo zrelší a (taky prakticky) komplexnejšie futbalista radoval všehovšudy raz. Dokopy.
To najlepšie si teda rodák od rieky Mersey v posledných rokoch tradične schov� �val pre klubovú scénu - obe najplodnejšie sezóny v Manchestri predznamenali nemastná neslaná vystúpenie na ME 2012, respektíve MS 2010.Práve s ohľadom na toto "pravidlo" by však teraz bolo naporúdzi očakávať zmenu: Rooney si do Brazílie jede spravit chuť po mizernom ročníka United, a akokoľvek si v reprezentácii ďalej akosi hľadá explicitné úlohu na ihrisku (proti Ekvádoru dokonca nastúpil na ľavom krídle), nič ďalšie mu už v predanie mimoriadneho potenciálu na papieri nebráni.
Má najlepšie vek, je kompletne zdravý, obklopovať ho majú napospol samí mladí, technicky skôr vyspelí chlapci…a potom je tu samozrejme tá symbolická desiatka, ktorú "Wazza" zrovna nosí na drese.
Tréner: Roy Hodgson
"Keby som stále bol s vašimi chlapcov, viedli by sme si lepšie, " poznamenal Fabio Capello po štvrťfinálovom exitu Angličanov na predminulom Eure. Bol to práve on, kto Albion na šampionát dostal; potom ale vo februári 2012 vo svetle "kauzy Terry" sám rezignoval. Pozorne sledovaný kormidla sa zakrátko ujal Roy Hodgson - a ako sa zrejme čakalo, doteraz to nikdy nemal ľahké…
Potvrdilo sa to hneď pri Hodgsonově nástupe do funkcie, kedy sa bulvárny denník The Sun okamžite jal zosmiešňovať jeho ráčkování .A averzia voči údajne zpátečnickému veteránovi, ktorý stále lipnú na relatívne jednoduchom princípe "štyroch navzájom prepojených dvojíc" v rozostavení 4-4-2, postupom času slabla len veľmi pomaly.
Tesne pred turnajom, a po predstavení zvyčajne problematické nominácie, sa však tá nevraživosť - akosi paradoxne - prejavuje snáď najmenej intenzívne za celé tie dva roky. Hodgson do Brazílie berie mladícku dravosťou osviežený mančaft, čo fanúšikom v rámci možností imponuje.
Roy Hodgson je známy svetobežník, ktorý sa v zahraničí teší nepomerne väčšiemu renomé ako doma.A ak na Eure mohol v konfrontácii so Švédskom využiť svoje bohaté skúsenosti so severskou kopanou (viedol fínsku reprezentáciu a spolu s Bobom Houghton úplne transformoval švédsku klubovú scénu), tentoraz by sa Albionu mohli hodiť jeho reminiscencie na anabáza v Interi či Udinese (a na ono štvrťfinále ME 2012, ehm).
Milánsky celok dnes už 66-ročný manažér viedol medzi rokmi 1995-97, aby s ním dosiahol akurát na neúspešné finále Pohára UEFA úplným záverom svojho tamojšieho angažmán.Ten istý kúsok o 13 rokov neskôr zopakoval ešte s podceňovaným Fulhamom, a tak jeho posledný spomienkou na sladký triumf zostáva zaprášený ligový titul s dánskou Kodaňou zo sezóny 2000/01.
Tak trochu "typicky anglická" vizitka, čo hovoríte?
Prednosti
Pred ME 2012 sa Gary Cahill na poslednú chvíľu nešťastne zranil a Roy Hodgson tak musel siahnuť k zmene na veľmi chúlostivom mieste.Tentoraz sa snáď rovnaká situácia opakova� � nebude a Albion sa bude môcť spoľahnúť na tandem Jagielka-Cahill, ktorý v kvalifikácii pripustil iba štyri inkasovaného gólu.
S Leightonom Bainesem permanentne na pľaci navyše oba stopéri môžu významne hroziť zo standardek - obaja sa takto koniec koncov trafili v príprave proti Peru. Ďalšie mocnou zbraňou ostrovanov by potom mohol byť Daniel Sturridge a jeho schopnosť strieľať góly takpovediac "z ničoho".
Slabiny
Anglicko vezie do Brazílie nezvyčajne mladý a neskúsený mančaft . Iba šesť nominovaných skôr okúsilo atmosféru svetového šampionátu, a to ešte napríklad Frank Lampard veľmi pravdepodobne začne na lavičke.Táto slabina sa nakoniec celkom pokojne môže premeniť na výhodu, pretože Albion novú krv skutočne potreboval ako soľ, ale aj potom možno menovať ďalšie potenciálne kamene úrazu.Medzi ne patrí stále rovnako problematicky obsadený post pravého beka (Johnsonom) alebo pokračujú ce absencia naozaj hrotového útočníka-zakončovateľ a klasického štítového záložníka.
Predpokladaná zostava : Hart - Johnson (Milner), Cahill , Jagielka, Baines - Henderson, Gerrard - Lallana, Rooney, Welbeck - Sturridge
História
"Hrdý Albion" - toto slovné spojenie sa vo futbalových lexikón zabývalo s istotou tvrdého y vo vymenovaných slovách . Napriek tomu je často, a najmä v poslednom čase, vyslovované trochu ironickým tónom hlasu. Problém totiž tkvie v tom, že Angličania naozaj príliš nemajú na čo byť hrdí.
Ak sa skrátka skôr v rovine "silná liga - slabá reprezentácia" hovorilo o Španielsku, dnes toto žezlo neomylne drží v rukách centrum Commonwealthu.Pritom Ostr ovania popravde neoslňovalo ani v minulom storočí.
Na svojom prvom MS v Brazílii roku 1950 Albion totálne pohorel a pakoval sa domov už po troch zápasoch. Za štyri roky už Angličania aspoň nakukli do vyraďovacích bojov, kde sa ale príliš neohriali a hneď vo štvrťfinále je jasne vyradila Uruguaj.V rovnakom duchu sa potom vyslancami Kráľovnej Alžbety prezentovali aj na ďalších dvoch šampionátoch - vo Švédsku dohrali okamžite po skupinovej fáze, v Čile potom pre zmenu len dorovnali svoje doterajšie maximum.
Celé mizériu teda malo skoncovať leto 1966 a spravidla nedobytné domáce prostredie, kde Angličania všetku svetovú smotánku napriste uvítali…
Prvá prehra s nebritským celkom na vlastnom ihrisku - 21. septembra 1949. prvý takýto neúspech priamo na Wembley, londýnskom svätostánku - ešte o štyri roky neskôr.Viac ako osemdesiat rokov ubehlo od sformovania anglickej reprezentácie, než sa niekomu z pevniny, kon krétne Maďarsku, konečne podarilo vylúpiť slávnej Wembley. Niet teda divu, že akonáhle tú Angličania mali zohrať svoje doteraz najdôležitejšie reprezentačné zápolení, nepochybili.
Akoby náhodou práve v Londýne domácej nároďák zohral v rámci majstrovstiev sveta 1966 každej z vyraďovacích stretnutí - poradil si s Argentínou, nepustil ďalej Eusébiovo Portugalsko a nezaváhal ani vo finále.Hoci Nemci Angličanmi donútili hrať nadčas; a hoci domáci museli rozhodnúť až dlho diskutovaným gólom nególem Geoffa Hurst.
Dalo sa čakať, že tento triumf budú Ostrovania len ťažko napodobňovať. Ale že sa mu v najbližších 40 rokoch ani nepriblíži, to asi predsa tušil len málokto. Teda nepriblíži…semifinále na majstrovstvách sveta 1990, a ďalej ešte dve "európska", by sa možno s privretím oboch očí dala vziať, ale rovnako. Absencia ďalšieho finále jednoducho smrdí - Kór keď sa Angličania na úplnom vrcho le turnaja nepodieľali ani na ďalšom svojom domácom podniku, majstrovstvá Európy 1996.Vtedy je v semifinále prvýkrát drsne zradili pokutové kopy.
Ďalším klasickým tŕňom v päte sú potom ostrovanom štvrťfinále, ktorých od zlata z roku 1966 na veľkých akciách nezvládli hneď päť. Práve druhý vyraďovacej duel sa stal Albionu osudným ako roku 2006 v Nemecku, tak ešte o niečo skôr v Japonsku a Ázii; medzi zástupcami starého kontinentu im potom zase štvrťfinále podľa vlastných predstáv nevyšlo v Portugalsku.
zpropadený prvý dekádu nového tisícročia neskôr Angličania zasa zavŕšili po svojom: na predminulej Euro radšej nepostúpili a v Južnej Afrike padli rukami ambicióznych Nemcov ihneď po uzavretí skupinovej fázy.To isté sa opakovalo aj pred dvoma rokmi na ME, keď Albion - koľkýkrát už - nezvládol penaltový rozstrel s Talianmi.
Kvalifikácia
Posledné dva kvalifikačné cykly Angličan om vyšli. Kým s ohľadom na turnaja v rokoch 2006, 2008 a 2010 sa mu to nikdy nepodarilo, v nasledujúcich dvouletkách Albion vždy zvládol vydržať nepremožiteľný. Uhral síce hneď sedem remíz, z toho štyri (prvýkrát pod Hodgson) cestou do Brazílie, ale stále. Neporaziteľnosť je predsa stále neporaziteľnosť.
Navyše dohromady v 18 kvalifikačných dueloch Ostrovania inkasovali iba deväťkrát, čo je tiež solídny vizitka.A to čerství protivníci Albionu - konkrétne najmä Poliaci, Ukrajinci alebo Čiernohorci - rozhodne nie sú žiadnymi nazdárky. Aj preto zrejme nakoniec Anglicka musela hrať o letenky až do posledného kola, aby pred Ukrajinou finišovala s náskokom jedného jediného bodu.
Na koho sa zamerať: Wayne Rooney (Manchester United)
Ubehlo presne desať rokov od chvíle, keď Wayne Rooney prvýkrát a naposledy robil hrdé Anglicku na veľkej akcii radosť.Vtedy ešte talent Evertonu vtrhol na medzinár odnú scénu s ozajstnou vervou: skrze prvý z dvoch gólov do siete Švajčiarska sa stal (na štyri dni) najmladším strelcom v dejinách európskych šampionátov as výslednú vizitkou štyroch gólov v rovnakom počte zápasov sa v pouhých 18 rokoch vtesnal do oficiálneho all-star tímu turnaja.
Strih, jún 2014 - a 28letému "Wazza" je anglickou verejnosťou dávaná viacmenej posledná šanca na odmietnutie nálepky veľkolepého sklamanie pyšného národa.Ba čo horšie: obálka štvrtkového vydania Daily Mirror si dokonca vo všetkej vážnosti pohrávala s myšlienkou, že by najlepší anglický strelec v kvalifikácii (7) - a čoskoro iste aj všetkých čias (na Charltona stráca 11 gólov) - vlastne ani nemusel štartovať v úvodnom zápase . Albion by sa vraj bez neho v pohode zaobišiel.
Až sem, na zdanlivé dno, to teda Wayne Rooney postupne dopracoval. Ale povedzme si na rovinu…nie snáď že by to celé bolo čisto jeho dielo.Okrem prehn ane náročného ostrovanského publika Rooneyho koncom sezón obyčajne terorizujú tiež zdravotné problémy.
Zranenie si pihovatý útočník privodil vlastne už vo štvrťfinále Eura 2004, kde nakoniec Anglicko vypadla na penalty; predovšetkým potom ale kvôli rôznym neduhom prakticky vôbec neabsolvoval prípravu na predošlé dve majstrovstvá sveta. A predvlaňajšej Euro? To mu pre istotu skomplikoval dvojzápasový dištanc (za ktorý si už ale sám mohol, samo sebou).
Tentoraz je Rooney v poriadku a nevláčí si so sebou žiadny trest; s o to väčšou porciou očakávania - respektíve apatia, záleží na skupine ľudí - sa však musí vysporiadať.Predsa len Keď mu čoby teenager vsietil na jednom turnaji štyri góly, na zvyšných troch šampionátoch sa ako papierovo zrelší a (taky prakticky) komplexnejšie futbalista radoval všehovšudy raz. Dokopy.
To najlepšie si teda rodák od rieky Mersey v posledných rokoch tradične schov� �val pre klubovú scénu - obe najplodnejšie sezóny v Manchestri predznamenali nemastná neslaná vystúpenie na ME 2012, respektíve MS 2010.Práve s ohľadom na toto "pravidlo" by však teraz bolo naporúdzi očakávať zmenu: Rooney si do Brazílie jede spravit chuť po mizernom ročníka United, a akokoľvek si v reprezentácii ďalej akosi hľadá explicitné úlohu na ihrisku (proti Ekvádoru dokonca nastúpil na ľavom krídle), nič ďalšie mu už v predanie mimoriadneho potenciálu na papieri nebráni.
Má najlepšie vek, je kompletne zdravý, obklopovať ho majú napospol samí mladí, technicky skôr vyspelí chlapci…a potom je tu samozrejme tá symbolická desiatka, ktorú "Wazza" zrovna nosí na drese.
Tréner: Roy Hodgson
"Keby som stále bol s vašimi chlapcov, viedli by sme si lepšie, " poznamenal Fabio Capello po štvrťfinálovom exitu Angličanov na predminulom Eure. Bol to práve on, kto Albion na šampionát dostal; potom ale vo februári 2012 vo svetle "kauzy Terry" sám rezignoval. Pozorne sledovaný kormidla sa zakrátko ujal Roy Hodgson - a ako sa zrejme čakalo, doteraz to nikdy nemal ľahké…
Potvrdilo sa to hneď pri Hodgsonově nástupe do funkcie, kedy sa bulvárny denník The Sun okamžite jal zosmiešňovať jeho ráčkování .A averzia voči údajne zpátečnickému veteránovi, ktorý stále lipnú na relatívne jednoduchom princípe "štyroch navzájom prepojených dvojíc" v rozostavení 4-4-2, postupom času slabla len veľmi pomaly.
Tesne pred turnajom, a po predstavení zvyčajne problematické nominácie, sa však tá nevraživosť - akosi paradoxne - prejavuje snáď najmenej intenzívne za celé tie dva roky. Hodgson do Brazílie berie mladícku dravosťou osviežený mančaft, čo fanúšikom v rámci možností imponuje.
Roy Hodgson je známy svetobežník, ktorý sa v zahraničí teší nepomerne väčšiemu renomé ako doma.A ak na Eure mohol v konfrontácii so Švédskom využiť svoje bohaté skúsenosti so severskou kopanou (viedol fínsku reprezentáciu a spolu s Bobom Houghton úplne transformoval švédsku klubovú scénu), tentoraz by sa Albionu mohli hodiť jeho reminiscencie na anabáza v Interi či Udinese (a na ono štvrťfinále ME 2012, ehm).
Milánsky celok dnes už 66-ročný manažér viedol medzi rokmi 1995-97, aby s ním dosiahol akurát na neúspešné finále Pohára UEFA úplným záverom svojho tamojšieho angažmán.Ten istý kúsok o 13 rokov neskôr zopakoval ešte s podceňovaným Fulhamom, a tak jeho posledný spomienkou na sladký triumf zostáva zaprášený ligový titul s dánskou Kodaňou zo sezóny 2000/01.
Tak trochu "typicky anglická" vizitka, čo hovoríte?
Prednosti
Pred ME 2012 sa Gary Cahill na poslednú chvíľu nešťastne zranil a Roy Hodgson tak musel siahnuť k zmene na veľmi chúlostivom mieste.Tentoraz sa snáď rovnaká situácia opakova� � nebude a Albion sa bude môcť spoľahnúť na tandem Jagielka-Cahill, ktorý v kvalifikácii pripustil iba štyri inkasovaného gólu.
S Leightonom Bainesem permanentne na pľaci navyše oba stopéri môžu významne hroziť zo standardek - obaja sa takto koniec koncov trafili v príprave proti Peru. Ďalšie mocnou zbraňou ostrovanov by potom mohol byť Daniel Sturridge a jeho schopnosť strieľať góly takpovediac "z ničoho".
Slabiny
Anglicko vezie do Brazílie nezvyčajne mladý a neskúsený mančaft . Iba šesť nominovaných skôr okúsilo atmosféru svetového šampionátu, a to ešte napríklad Frank Lampard veľmi pravdepodobne začne na lavičke.Táto slabina sa nakoniec celkom pokojne môže premeniť na výhodu, pretože Albion novú krv skutočne potreboval ako soľ, ale aj potom možno menovať ďalšie potenciálne kamene úrazu.Medzi ne patrí stále rovnako problematicky obsadený post pravého beka (Johnsonom) alebo pokračujú ce absencia naozaj hrotového útočníka-zakončovateľ a klasického štítového záložníka.
Predpokladaná zostava : Hart - Johnson (Milner), Cahill , Jagielka, Baines - Henderson, Gerrard - Lallana, Rooney, Welbeck - Sturridge
Prípravné zápasy < / div> od nálepky automatických favoritov, ktorí vzápätí nie sú schopní naplniť vysoké očakávania, to Anglicko postupom času dopracovala k presne opačnému ciachy reprezentácie, od ktorej sa už radšej nič moc nečaká.S čím sa jediný reprezentant britskej kopané vytasí tentoraz?
História
"Hrdý Albion" - toto slovné spojenie sa vo futbalových lexikón zabývalo s istotou tvrdého y vo vymenovaných slovách . Napriek tomu je často, a najmä v poslednom čase, vyslovované trochu ironickým tónom hlasu. Problém totiž tkvie v tom, že Angličania naozaj príliš nemajú na čo byť hrdí.
Ak sa skrátka skôr v rovine "silná liga - slabá reprezentácia" hovorilo o Španielsku, dnes toto žezlo neomylne drží v rukách centrum Commonwealthu.Pritom Ostrovania popravde neoslňovalo ani v minulom storočí.
Na svojom prvom MS v Brazílii roku 1950 Albion totálne pohorel a pakoval sa domov už po troch zápasoch. Za štyri roky už Angličania aspoň nakukli do vyraďovacích bojov, kde sa ale príliš neohriali a hneď vo štvrťfinále je jasne vyradila Uruguaj.V rovnakom duchu sa potom vyslancami Kráľovnej Alžbety prezentovali aj na ďalších dvoch šampionátoch - vo Švédsku dohrali okamžite po skupinovej fáze, v Čile potom pre zmenu len dorovnali svoje doterajšie maximum.
Celé mizériu teda malo skoncovať leto 1966 a spravidla nedobytné domáce prostredie, kde Angličania všetku svetovú smotánku napriste uvítali…
Prvá prehra s nebritským celkom na vlastnom ihrisku - 21. septembra 1949. prvý takýto neúspech priamo na Wem bley, londýnskom svätostánku - ešte o štyri roky neskôr.Viac ako osemdesiat rokov ubehlo od sformovania anglickej reprezentácie, než sa niekomu z pevniny, konkrétne Maďarsku, konečne podarilo vylúpiť slávnej Wembley. Niet teda divu, že akonáhle tú Angličania mali zohrať svoje doteraz najdôležitejšie reprezentačné zápolení, nepochybili.
Akoby náhodou práve v Londýne domácej nároďák zohral v rámci majstrovstiev sveta 1966 každej z vyraďovacích stretnutí - poradil si s Argentínou, nepustil ďalej Eusébiovo Portugalsko a nezaváhal ani vo finále.Hoci Nemci Angličanmi donútili hrať nadčas; a hoci domáci museli rozhodnúť až dlho diskutovaným gólom nególem Geoffa Hurst.
Dalo sa čakať, že tento triumf budú Ostrovania len ťažko napodobňovať. Ale že sa mu v najbližších 40 rokoch ani nepriblíži, to asi predsa tušil len málokto. Teda nepriblíži…semifinále na majstrovstvách sveta 1990, a ďalej ešte dve "európska", by sa možno s privretím oboch očí dala vziať, ale rovnako. Absencia ďalšieho finále jednoducho smrdí - Kór keď sa Angličania na úplnom vrchole turnaja nepodieľali ani na ďalšom svojom domácom podniku, majstrovstvá Európy 1996.Vtedy je v semifinále prvýkrát drsne zradili pokutové kopy.
Ďalším klasickým tŕňom v päte sú potom ostrovanom štvrťfinále, ktorých od zlata z roku 1966 na veľkých akciách nezvládli hneď päť. Práve druhý vyraďovacej duel sa stal Albionu osudným ako roku 2006 v Nemecku, tak ešte o niečo skôr v Japonsku a Ázii; medzi zástupcami starého kontinentu im potom zase štvrťfinále podľa vlastných predstáv nevyšlo v Portugalsku.
zpropadený prvý dekádu nového tisícročia neskôr Angličania zasa zavŕšili po svojom: na predminulej Euro radšej nepostúpili a v Južnej Afrike padli rukami ambicióznych Nemcov ihneď po uzavretí skupinovej fázy.To isté sa opakovalo aj pred dvoma rokmi na ME, keď Albion - koľkýkrát už - nezvládol penaltový rozstrel s Talianmi.
Kvalifikácia
Posledné dva kvalifikačné cykly Angličanom vyšli. Kým s ohľadom na turnaja v rokoch 2006, 2008 a 2010 sa mu to nikdy nepodarilo, v nasledujúcich dvouletkách Albion vždy zvládol vydržať nepremožiteľný. Uhral síce hneď sedem remíz, z toho štyri (prvýkrát pod Hodgson) cestou do Brazílie, ale stále. Neporaziteľnosť je predsa stále neporaziteľnosť.
Navyše dohromady v 18 kvalifikačných dueloch Ostrovania inkasovali iba deväťkrát, čo je tiež solídny vizitka.A to čerství protivníci Albionu - konkrétne najmä Poliaci, Ukrajinci alebo Čiernohorci - rozhodne nie sú žiadnymi nazdárky. Aj preto zrejme nakoniec Anglicka musela hrať o letenky až do posledného kola, aby pred Ukrajinou finišovala s náskokom jedného jediného bodu.
Na koho sa zamerať: Wayne Rooney (Manchester United)
Ubehlo presne desať rokov od chvíle, keď Wayne Rooney prvýkrát a naposledy robil hrdé Anglicku na veľkej akcii radosť.Vtedy ešte talent Evertonu vtrhol na medzinárodnú scénu s ozajstnou vervou: skrze prvý z dvoch gólov do siete Švajčiarska sa stal (na štyri dni) najmladším strelcom v dejinách európskych šampionátov as výslednú vizitkou štyroch gólov v rovnakom počte zápasov sa v pouhých 18 rokoch vtesnal do oficiálneho all-star tímu turnaja.
Strih, jún 2014 - a 28letému "Wazza" je anglickou verejnosťou dávaná viacmenej posledná šanca na odmietnutie nálepky veľkolepého sklamanie pyšného národa.Ba čo horšie: obálka štvrtkového vydania Daily Mirror si dokonca vo všetkej vážnosti pohrávala s myšlienkou, že by najlepší anglický strelec v kvalifikácii (7) - a čoskoro iste aj všetkých čias (na Charltona stráca 11 gólov) - vlastne ani nemusel štartovať v úvodnom zápase . Albion by sa vraj bez neho v pohode zaobišie l.
Až sem, na zdanlivé dno, to teda Wayne Rooney postupne dopracoval. Ale povedzme si na rovinu…nie snáď že by to celé bolo čisto jeho dielo.Okrem prehnane náročného ostrovanského publika Rooneyho koncom sezón obyčajne terorizujú tiež zdravotné problémy.
Zranenie si pihovatý útočník privodil vlastne už vo štvrťfinále Eura 2004, kde nakoniec Anglicko vypadla na penalty; predovšetkým potom ale kvôli rôznym neduhom prakticky vôbec neabsolvoval prípravu na predošlé dve majstrovstvá sveta. A predvlaňajšej Euro? To mu pre istotu skomplikoval dvojzápasový dištanc (za ktorý si už ale sám mohol, samo sebou).
Tentoraz je Rooney v poriadku a nevláčí si so sebou žiadny trest; s o to väčšou porciou očakávania - respektíve apatia, záleží na skupine ľudí - sa však musí vysporiadať.Predsa len Keď mu čoby teenager vsietil na jednom turnaji štyri góly, na zvyšných troch šampionátoch sa ako papierovo zrelší a (taky prakticky) komplexnejšie futbalista radoval všehovšudy raz. Dokopy.
To najlepšie si teda rodák od rieky Mersey v posledných rokoch tradične schovával pre klubovú scénu - obe najplodnejšie sezóny v Manchestri predznamenali nemastná neslaná vystúpenie na ME 2012, respektíve MS 2010.Práve s ohľadom na toto "pravidlo" by však teraz bolo naporúdzi očakávať zmenu: Rooney si do Brazílie jede spravit chuť po mizernom ročníka United, a akokoľvek si v reprezentácii ďalej akosi hľadá explicitné úlohu na ihrisku (proti Ekvádoru dokonca nastúpil na ľavom krídle), nič ďalšie mu už v predanie mimoriadneho potenciálu na papieri nebráni.
Má najlepšie vek, je kompletne zdravý, obklopovať ho majú napospol samí mladí, technicky skôr vyspelí chlapci…a potom je tu samozrejme tá symbolická desiatka, ktorú "Wazza" zrovna nosí na drese.
Tréner: Roy Hodgson
"Keby som stále bol s vašimi chlapcov, vie dli by sme si lepšie, " poznamenal Fabio Capello po štvrťfinálovom exitu Angličanov na predminulom Eure. Bol to práve on, kto Albion na šampionát dostal; potom ale vo februári 2012 vo svetle "kauzy Terry" sám rezignoval. Pozorne sledovaný kormidla sa zakrátko ujal Roy Hodgson - a ako sa zrejme čakalo, doteraz to nikdy nemal ľahké…
Potvrdilo sa to hneď pri Hodgsonově nástupe do funkcie, kedy sa bulvárny denník The Sun okamžite jal zosmiešňovať jeho ráčkování .A averzia voči údajne zpátečnickému veteránovi, ktorý stále lipnú na relatívne jednoduchom princípe "štyroch navzájom prepojených dvojíc" v rozostavení 4-4-2, postupom času slabla len veľmi pomaly.
Tesne pred turnajom, a po predstavení zvyčajne problematické nominácie, sa však tá nevraživosť - akosi paradoxne - prejavuje snáď najmenej intenzívne za celé tie dva roky. Hodgson do Brazílie berie mladícku dravosťou osviežený mančaft, čo fanúšik om v rámci možností imponuje.
Roy Hodgson je známy svetobežník, ktorý sa v zahraničí teší nepomerne väčšiemu renomé ako doma.A ak na Eure mohol v konfrontácii so Švédskom využiť svoje bohaté skúsenosti so severskou kopanou (viedol fínsku reprezentáciu a spolu s Bobom Houghton úplne transformoval švédsku klubovú scénu), tentoraz by sa Albionu mohli hodiť jeho reminiscencie na anabáza v Interi či Udinese (a na ono štvrťfinále ME 2012, ehm).
Milánsky celok dnes už 66-ročný manažér viedol medzi rokmi 1995-97, aby s ním dosiahol akurát na neúspešné finále Pohára UEFA úplným záverom svojho tamojšieho angažmán.Ten istý kúsok o 13 rokov neskôr zopakoval ešte s podceňovaným Fulhamom, a tak jeho posledný spomienkou na sladký triumf zostáva zaprášený ligový titul s dánskou Kodaňou zo sezóny 2000/01.
Tak trochu "typicky anglická" vizitka, čo hovoríte?
Prednosti
Pred ME 2012 sa Gary Cahill na poslednú chvíľu nešťastne zranil a Roy Hodgson tak musel siahnuť k zmene na veľmi chúlostivom mieste.Tentoraz sa snáď rovnaká situácia opakovať nebude a Albion sa bude môcť spoľahnúť na tandem Jagielka-Cahill, ktorý v kvalifikácii pripustil iba štyri inkasovaného gólu.
S Leightonom Bainesem permanentne na pľaci navyše oba stopéri môžu významne hroziť zo standardek - obaja sa takto koniec koncov trafili v príprave proti Peru. Ďalšie mocnou zbraňou ostrovanov by potom mohol byť Daniel Sturridge a jeho schopnosť strieľať góly takpovediac "z ničoho".
Slabiny
Anglicko vezie do Brazílie nezvyčajne mladý a neskúsený mančaft . Iba šesť nominovaných skôr okúsilo atmosféru svetového šampionátu, a to ešte napríklad Frank Lampard veľmi pravdepodobne začne na lavičke.Táto slabina sa nakoniec celkom pokojne môže premeniť na výhodu, pretože Albion novú krv skutočne potreboval ako soľ, al e aj potom možno menovať ďalšie potenciálne kamene úrazu. Medzi ne patrí stále rovnako problematicky obsadený post pravého beka (Johnsonom) alebo pokračujúce absencia naozaj hrotového útočníka-zakončovateľ a klasického štítového záložníka.
Predpokladaná zostava : Hart - Johnson (Milner), Cahill , Jagielka, Baines - Henderson, Gerrard - Lallana, Rooney, Welbeck - Sturridge
História
"Hrdý Albion" - toto slovné spojenie sa vo futbalových lexikón zabývalo s istotou tvrdého y vo vymenovaných slovách . Napriek tomu je často, a najmä v poslednom čase, vyslovované trochu ironickým tónom hlasu. Problém totiž tkvie v tom, že Angličania naozaj príliš nemajú na čo byť hrdí.
Ak sa skrátka skôr v rovine "silná liga - slabá reprezentácia" hovorilo o Španielsku, dnes toto žezlo neomylne drží v rukách centrum Commonwealthu.Pritom Ostrovania popravde neoslňovalo ani v minulom storočí.
Na svojom prvom MS v Brazílii roku 1950 Albion totálne pohorel a pakoval sa domov už po troch zápasoch. Za štyri roky už Angličania aspoň nakukli do vyraďovacích bojov, kde sa ale príliš neohriali a hneď vo štvrťfinále je jasne vyradila Uruguaj.V rovnakom duchu sa potom vyslancami Kráľovnej Alžbety prezentovali aj na ďalších dvoch šampionátoch - vo Švédsku dohrali okamžite po skupinovej fáze, v Čile potom pre zmenu len dorovnali svoje doterajšie maximum.
Celé mizériu teda malo skoncovať leto 1966 a spravidla nedobytné domáce prostredie, kde Angličania všetku svetovú smotánku napriste uvítali…
Prvá prehra s nebritským celkom na vlastnom ihrisku - 21. septembra 1949. prvý takýto neúspech priamo na Wem bley, londýnskom svätostánku - ešte o štyri roky neskôr.Viac ako osemdesiat rokov ubehlo od sformovania anglickej reprezentácie, než sa niekomu z pevniny, konkrétne Maďarsku, konečne podarilo vylúpiť slávnej Wembley. Niet teda divu, že akonáhle tú Angličania mali zohrať svoje doteraz najdôležitejšie reprezentačné zápolení, nepochybili.
Akoby náhodou práve v Londýne domácej nároďák zohral v rámci majstrovstiev sveta 1966 každej z vyraďovacích stretnutí - poradil si s Argentínou, nepustil ďalej Eusébiovo Portugalsko a nezaváhal ani vo finále.Hoci Nemci Angličanmi donútili hrať nadčas; a hoci domáci museli rozhodnúť až dlho diskutovaným gólom nególem Geoffa Hurst.
Dalo sa čakať, že tento triumf budú Ostrovania len ťažko napodobňovať. Ale že sa mu v najbližších 40 rokoch ani nepriblíži, to asi predsa tušil len málokto. Teda nepriblíži…semifinále na majstrovstvách sveta 1990, a ďalej ešte dve "európska", by sa možno s privretím oboch očí dala vziať, ale rovnako. Absencia ďalšieho finále jednoducho smrdí - Kór keď sa Angličania na úplnom vrchole turnaja nepodieľali ani na ďalšom svojom domácom podniku, majstrovstvá Európy 1996.Vtedy je v semifinále prvýkrát drsne zradili pokutové kopy.
Ďalším klasickým tŕňom v päte sú potom ostrovanom štvrťfinále, ktorých od zlata z roku 1966 na veľkých akciách nezvládli hneď päť. Práve druhý vyraďovacej duel sa stal Albionu osudným ako roku 2006 v Nemecku, tak ešte o niečo skôr v Japonsku a Ázii; medzi zástupcami starého kontinentu im potom zase štvrťfinále podľa vlastných predstáv nevyšlo v Portugalsku.
zpropadený prvý dekádu nového tisícročia neskôr Angličania zasa zavŕšili po svojom: na predminulej Euro radšej nepostúpili a v Južnej Afrike padli rukami ambicióznych Nemcov ihneď po uzavretí skupinovej fázy.To isté sa opakovalo aj pred dvoma rokmi na ME, keď Albion - koľkýkrát už - nezvládol penaltový rozstrel s Talianmi.
Kvalifikácia
Posledné dva kvalifikačné cykly Angličanom vyšli. Kým s ohľadom na turnaja v rokoch 2006, 2008 a 2010 sa mu to nikdy nepodarilo, v nasledujúcich dvouletkách Albion vždy zvládol vydržať nepremožiteľný. Uhral síce hneď sedem remíz, z toho štyri (prvýkrát pod Hodgson) cestou do Brazílie, ale stále. Neporaziteľnosť je predsa stále neporaziteľnosť.
Navyše dohromady v 18 kvalifikačných dueloch Ostrovania inkasovali iba deväťkrát, čo je tiež solídny vizitka.A to čerství protivníci Albionu - konkrétne najmä Poliaci, Ukrajinci alebo Čiernohorci - rozhodne nie sú žiadnymi nazdárky. Aj preto zrejme nakoniec Anglicka musela hrať o letenky až do posledného kola, aby pred Ukrajinou finišovala s náskokom jedného jediného bodu.
Na koho sa zamerať: Wayne Rooney (Manchester United)
Ubehlo presne desať rokov od chvíle, keď Wayne Rooney prvýkrát a naposledy robil hrdé Anglicku na veľkej akcii radosť.Vtedy ešte talent Evertonu vtrhol na medzinárodnú scénu s ozajstnou vervou: skrze prvý z dvoch gólov do siete Švajčiarska sa stal (na štyri dni) najmladším strelcom v dejinách európskych šampionátov as výslednú vizitkou štyroch gólov v rovnakom počte zápasov sa v pouhých 18 rokoch vtesnal do oficiálneho all-star tímu turnaja.
Strih, jún 2014 - a 28letému "Wazza" je anglickou verejnosťou dávaná viacmenej posledná šanca na odmietnutie nálepky veľkolepého sklamanie pyšného národa.Ba čo horšie: obálka štvrtkového vydania Daily Mirror si dokonca vo všetkej vážnosti pohrávala s myšlienkou, že by najlepší anglický strelec v kvalifikácii (7) - a čoskoro iste aj všetkých čias (na Charltona stráca 11 gólov) - vlastne ani nemusel štartovať v úvodnom zápase . Albion by sa vraj bez neho v pohode zaobišie l.
Až sem, na zdanlivé dno, to teda Wayne Rooney postupne dopracoval. Ale povedzme si na rovinu…nie snáď že by to celé bolo čisto jeho dielo.Okrem prehnane náročného ostrovanského publika Rooneyho koncom sezón obyčajne terorizujú tiež zdravotné problémy.
Zranenie si pihovatý útočník privodil vlastne už vo štvrťfinále Eura 2004, kde nakoniec Anglicko vypadla na penalty; predovšetkým potom ale kvôli rôznym neduhom prakticky vôbec neabsolvoval prípravu na predošlé dve majstrovstvá sveta. A predvlaňajšej Euro? To mu pre istotu skomplikoval dvojzápasový dištanc (za ktorý si už ale sám mohol, samo sebou).
Tentoraz je Rooney v poriadku a nevláčí si so sebou žiadny trest; s o to väčšou porciou očakávania - respektíve apatia, záleží na skupine ľudí - sa však musí vysporiadať.Predsa len Keď mu čoby teenager vsietil na jednom turnaji štyri góly, na zvyšných troch šampionátoch sa ako papierovo zrelší a (taky prakticky) komplexnejšie futbalista radoval všehovšudy raz. Dokopy.
To najlepšie si teda rodák od rieky Mersey v posledných rokoch tradične schovával pre klubovú scénu - obe najplodnejšie sezóny v Manchestri predznamenali nemastná neslaná vystúpenie na ME 2012, respektíve MS 2010.Práve s ohľadom na toto "pravidlo" by však teraz bolo naporúdzi očakávať zmenu: Rooney si do Brazílie jede spravit chuť po mizernom ročníka United, a akokoľvek si v reprezentácii ďalej akosi hľadá explicitné úlohu na ihrisku (proti Ekvádoru dokonca nastúpil na ľavom krídle), nič ďalšie mu už v predanie mimoriadneho potenciálu na papieri nebráni.
Má najlepšie vek, je kompletne zdravý, obklopovať ho majú napospol samí mladí, technicky skôr vyspelí chlapci…a potom je tu samozrejme tá symbolická desiatka, ktorú "Wazza" zrovna nosí na drese.
Tréner: Roy Hodgson
"Keby som stále bol s vašimi chlapcov, vie dli by sme si lepšie, " poznamenal Fabio Capello po štvrťfinálovom exitu Angličanov na predminulom Eure. Bol to práve on, kto Albion na šampionát dostal; potom ale vo februári 2012 vo svetle "kauzy Terry" sám rezignoval. Pozorne sledovaný kormidla sa zakrátko ujal Roy Hodgson - a ako sa zrejme čakalo, doteraz to nikdy nemal ľahké…
Potvrdilo sa to hneď pri Hodgsonově nástupe do funkcie, kedy sa bulvárny denník The Sun okamžite jal zosmiešňovať jeho ráčkování .A averzia voči údajne zpátečnickému veteránovi, ktorý stále lipnú na relatívne jednoduchom princípe "štyroch navzájom prepojených dvojíc" v rozostavení 4-4-2, postupom času slabla len veľmi pomaly.
Tesne pred turnajom, a po predstavení zvyčajne problematické nominácie, sa však tá nevraživosť - akosi paradoxne - prejavuje snáď najmenej intenzívne za celé tie dva roky. Hodgson do Brazílie berie mladícku dravosťou osviežený mančaft, čo fanúšik om v rámci možností imponuje.
Roy Hodgson je známy svetobežník, ktorý sa v zahraničí teší nepomerne väčšiemu renomé ako doma.A ak na Eure mohol v konfrontácii so Švédskom využiť svoje bohaté skúsenosti so severskou kopanou (viedol fínsku reprezentáciu a spolu s Bobom Houghton úplne transformoval švédsku klubovú scénu), tentoraz by sa Albionu mohli hodiť jeho reminiscencie na anabáza v Interi či Udinese (a na ono štvrťfinále ME 2012, ehm).
Milánsky celok dnes už 66-ročný manažér viedol medzi rokmi 1995-97, aby s ním dosiahol akurát na neúspešné finále Pohára UEFA úplným záverom svojho tamojšieho angažmán.Ten istý kúsok o 13 rokov neskôr zopakoval ešte s podceňovaným Fulhamom, a tak jeho posledný spomienkou na sladký triumf zostáva zaprášený ligový titul s dánskou Kodaňou zo sezóny 2000/01.
Tak trochu "typicky anglická" vizitka, čo hovoríte?
Prednosti
Pred ME 2012 sa Gary Cahill na poslednú chvíľu nešťastne zranil a Roy Hodgson tak musel siahnuť k zmene na veľmi chúlostivom mieste.Tentoraz sa snáď rovnaká situácia opakovať nebude a Albion sa bude môcť spoľahnúť na tandem Jagielka-Cahill, ktorý v kvalifikácii pripustil iba štyri inkasovaného gólu.
S Leightonom Bainesem permanentne na pľaci navyše oba stopéri môžu významne hroziť zo standardek - obaja sa takto koniec koncov trafili v príprave proti Peru. Ďalšie mocnou zbraňou ostrovanov by potom mohol byť Daniel Sturridge a jeho schopnosť strieľať góly takpovediac "z ničoho".
Slabiny
Anglicko vezie do Brazílie nezvyčajne mladý a neskúsený mančaft . Iba šesť nominovaných skôr okúsilo atmosféru svetového šampionátu, a to ešte napríklad Frank Lampard veľmi pravdepodobne začne na lavičke.Táto slabina sa nakoniec celkom pokojne môže premeniť na výhodu, pretože Albion novú krv skutočne potreboval ako soľ, al e aj potom možno menovať ďalšie potenciálne kamene úrazu. Medzi ne patrí stále rovnako problematicky obsadený post pravého beka (Johnsonom) alebo pokračujúce absencia naozaj hrotového útočníka-zakončovateľ a klasického štítového záložníka.
Predpokladaná zostava : Hart - Johnson (Milner), Cahill , Jagielka, Baines - Henderson, Gerrard - Lallana, Rooney, Welbeck - Sturridge
Prípravné zápasy < / div>
Abonner på:
Kommentarer til indlægget (Atom)
Ingen kommentarer:
Send en kommentar